Slovom i obrazom: Tri besedy za sedem dní
Od 30. januára do 5. februára sme v knižnici privítali päť autorov, ktorí predstavili svoju najnovšiu literárnu tvorbu. Manželským párom historikov počnúc a bývalým politickým väzňom končiac.
Posledný januárový štvrtok patril historickému putovaniu. S dávkou symboliky sme sa v kongregačnej sále Trenčianskeho múzea vydali po stopách dávnej minulosti s Danielou a Pavlom Dvořákovcami, ktorí v područí Trenčianskeho hradu predstavili svoje nové knihy. Špecialistka na stredoveké dejiny D. Dvořáková ešte pred slávnostným "krstom" monografie Čierna kráľovná. Barbora Celjská spochybnila legendu, podľa ktorej mal postaviť Žigmund Luxemburský svojej manželke Barbore na Trenčianskom hrade palác. "Určite ho nepostavil, lebo bol večne zadlžený. Naopak, Barbora si ho postavila sama. Na rozdiel od neho bola veľmi schopný a bohatý hospodár. Aspoň vidíte, aké sú dejiny nespravodlivé k ženám. Je najvyšší čas to zmeniť. Slovensko v období stredoveku približuje prostredníctvom príbehov aj historičkin manžel Pavel Dvořák. Jeho šiesty zväzok z edície Stopy dávnej minulosti má podtitul Čas cudzích kráľov. Aké časy nám tu teda zavládli po vymretí arpádovskej dynastie? "Veľmi dobrodružné. Aj vďaka Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý viedol hádam najúspešnejší a najodhodlanejší boj o nového kráľa, ktorým sa stal Karol Róbert za tak zložitých okolností, že ho až trikrát korunovali. Myslím, že to sa nevyskytlo nikdy v našich dejinách," vysvetlil populárny autor literatúry faktu.
Fotogaléria z podujatia "Po stopách dávnej minulosti s manželmi Dvořákovcami"
Začiatkom februára si prišli na svoje aj najmladší čitatelia. V obchodnom centre Laugaricio sme pre deti spoluorganizovali stretnutie s Adelou Banášovou. Obľúbená televízna a rozhlasová moderátorka prezentovala svoju knižku Zabudnuté slovenské rozprávky doplnenú vlastnými ilustráciami. Ako povedala, knižku napísala pred desiatimi rokmi s cieľom vytvoriť darček pre mamu. Príbehy z rokov 1787 a 1789 boli prednedávnom objavené na istom salaši. Hlavnými hrdinami sú traja bryndzovníci. "Postavy vznikli nečakane. Zdalo sa mi, že keď sú z bryndze, tak sú mäkkí a tie mäkké postavy sú vždy sympatickejšie – človek ich môže napríklad priľahnúť. Bryndza, pokiaľ je nepasterizovaná, je veľmi zdravá, navyše mi to znelo tak slovensky," doplnila Banášová.
Fotogaléria z prezentácie detskej knižky Adely Banášovej
Reportáž Trenčianskej internetovej televízie z prezentácie detskej knižky Adely Banášovej
Životný príbeh bývalého politického väzňa Ivana Štelcera (1923), ktorý sa nechcel stotožniť s prenasledovaním Slovákov v povojnovom Československu popisuje kniha Náš zápas o samostatnosť Slovenska (1945-1992). Besedy v knižnici sa okrem autora zúčastnil aj redaktor publikácie, historik Ústavu pamäti národa, Martin Lacko. "Pán Štelcer je zástupca tej časti národa, ktorá, poviem to úplne otvorene, po roku 1945 trpela len za to, že boli Slováci a že prejavovali svoje národné cítenie a národné požiadavky. Podľa mojich vedomostí je najstarším žijúcim politickým väzňom, pokiaľ berieme do úvahy odsedené roky a výšku trestu. Neviem o žiadnom inom žijúcom politickom väzňovi v súčasnosti, ktorý by mal odsedených v československých žalároch viac ako trinásť rokov a dostal doživotný trest odňatia slobody." Trestu smrti unikol I. Štelcer v roku 1955 zaujímavou hrou osudu. Ako potvrdil, mal šťastie v nešťastí. "Keď otec sedel vo väzení, ochorel na prostatu a v kritickom stave ho doviezli do Brna. Zásluhou toho sa proces oddialil a boli sme súdení neskôr. Ak by nás súdili o dva mesiace skôr, určite by nás popravili, vtedy bol popravený aj Bernard Nemček. Po stretnutí veľmocí v Ženeve sa zmiernilo medzinárodné napätie. Udelili nám nižší trest - doživotie s tým, že ako vyvrheli sme sa nemali vrátiť do spoločnosti. Paradoxne, najslobodnejším občanom som bol vo väzení, mohol som povedať čokoľvek, doživotný trest mi už nemohli nijako navýšiť..."
Fotogaléria z besedy s Ivanom Štelcerom a Martinom Lackom
