Poznáme výsledky 28. ročníka súťaže J. Braneckého
Za normálnych okolností by sa po roku v meste pod hradom Matúša Čáka opäť koncentrovalo množstvo literárnych talentov. K poslednému novembrovému piatku totiž tradične patrí slávnostné vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého "Studňa sa tajne s dažďom zhovára". Časy sa však menia. Doba dnes nepraje spoločenským podujatiam. Našťastie talenty zostávajú.
Vyššia moc to zariadila tak, že hromadné podujatia (nielen) v trenčianskej knižnici sú počas tejto fázy pandémie koronavírusu zakázané. "Akonáhle nám to okolnosti dovolia, stretneme sa ako každý rok – osobne vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne. Tam si v tvorivom dialógu vynahradíme všetko, o čo sme boli nie našou vinou ukrátení a slávnostne zavŕšime XXVIII. ročník našej literárnej súťaže. Prosíme vás preto o pozorné sledovanie webovej stránky knižnice (www.vkmr.sk) a Literárneho týždenníka (www.literarny-tyzdennik.sk), kde uverejníme termín vyhodnotenia," ubezpečila tajomníčka Odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Trenčíne Margita Ivaničková.
Laureátom bude ocenenie doručené formou poštovej zásielky. Spolu s literátmi, ktorí zareagovali na vybranú tematickú oblasť "Kríž je najväčšie znamienko plus", nájdu svoje autorské texty v zborníku.
Literárna súťaž Jozefa Braneckého bola pôvodne určená len pre stredoškolákov, v súčasnosti je otvorená všetkým priaznivcom literárnej tvorby. Vznikla pred 28 rokmi na pôde Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne. Zastrešuje ju Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne s Miestnym odborom Matice slovenskej v Trenčíne, Trenčianskym samosprávnym krajom, Odbočkou Spolku slovenských spisovateľov v Trenčíne a Mestom Trenčín. Súťaž má poetický názov – Studňa sa tajne s dažďom zhovára. Práve studňa z Trenčianskeho hradu symbolizuje vodu, bez ktorej neexistuje život a nevyschne vďaka dažďovým kvapkám v podobe literárnych talentov. Súťaž je venovaná pamiatke literáta, historika, spisovateľa a pedagóga, ktorý v Trenčíne strávil významnú časť svojho života.
Odbornej porote predsedá bez jedinej výnimky už takmer tri desaťročia básnik Jaroslav Rezník, práce hodnotili ďalší členovia poroty - básnik Štefan Cifra, šéfredaktor Literárneho týždenníka a tajomník Spolku slovenských spisovateľov, Margita Ivaničková, Janka Poláková a Juraj Oravec.
VÝSLEDKOVÁ LISTINA 28. ROČNÍKA LITERÁRNEJ SÚŤAŽE JOZEFA BRANECKÉHO "STUDŇA SA TAJNE S DAŽĎOM ZHOVÁRA"
Milí priatelia,
v mene organizátorov XXVIII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže Jozefa Braneckého "Studňa sa tajne s dažďom zhovára" vám tlmočím aj touto formou svoju nesmiernu radosť z výsledkov vášho autorského literárneho snaženia. Veď ste do tejto, dnes už renomovanej súťaže poslali 402 autorských príspevkov! Súťaž oslovila 149 autorov, z nich 114 žien, 35 mužov. Súťažiach najviac oslovil poetický žáner, poslali nám 274 súťažných príspevkov a súťažiaci v prozaickom žánri vytvorili 128 prác. Mladých súťažiacich vo vekovej kategórii do 20 rokov prijalo výzvu literárnej námahy 36 a 111 autorov nad 20 rokov prepísalo životnú skúsenosť aj talent do literárnej podoby. Viem, kvantita ešte nič nehovorí o kvalite, ale práve tento ročník sa môže pýšiť výnimočnou literárnou kvalitou. Možnože je to aj tým, že nosná téma – „Kríž je najväčšie znamienko plus“ – venovaná 260. výročiu narodenia kardinála, uhorského prímasa a ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaya 70. výročiu Barbarskej noci, 5. výročiu úmrtia kardinála Jána Chryzostoma Korca, vás mnohých motivovala k ponoru do hlbších pásiem vášho tvorivého vnútra. Téma, v našich terajších hodnotovo tak povrchných a znevažujúcich časoch taká aktuálna, pretože autori – pamätníci zažili na vlastných osudoch totalitné Dostojevského "besy". Ich literárna pamäť je cenným svedectvom pre dnešnú mladú generáciu, ktorá poväčšine ani z učebníc netuší o akú obrovskú genocídu duše išlo vtedy a trúfam si tvrdiť, že ide aj dnes. Je mi spolu s ďalšími organizátormi súťaže veľmi ľúto, že z kapacitných aj finančných dôvodov nemôžeme publikovať ani len celé príspevky ocenených autorov, nieto ešte texty všetkých súťažiacich. Veď na objem textu, ktorý poslali, odborná porota hodnotila rozsah textu takmer porovnateľný s rozsahom Biblie. Odbornej porote predsedá bez jedinej výnimky už takmer tri desaťročia básnik Jaroslav Rezník, práce hodnotili ďalší členovia poroty - básnik Štefan Cifra, šéfredaktor Literárneho týždenníka a tajomník Spolku slovenských spisovateľov, Margita Ivaničková, Janka Poláková a Juraj Oravec. Vyslovujem na tomto mieste poďakovanie aj vedeniu Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne za vytrvalú ústretovosť a pomoc pri spracovaní výsledkov súťaže, osobitne riaditeľke VKMR Gabriele Krokvičkovej, Petrovi Martinákovi a jeho kolektívu ako aj priaznivcom súťaže Matice slovenskej, Trenčianskeho samosprávneho kraja, mesta Trenčín. Tohoročný výnimočný ročník literárnej súťaže sa konal v bezprecedentnom pandemickom roku, ktorý preveril vnútornú, predovšetkým hodnotovú odolnosť každého z nás. Zároveň priniesol preukázateľný dôkaz, že ani tá najväčšia obštrukcia, či spoločenská prekážka nezabráni tvorivému duchu, aby hľadal a nachádzal umeleckú formu odpovede na výzvy čias. A to formou, ktorá je nadčasová a pretrvá ako jedine človeku vlastné identifikátory kultúry. Kultúry, ktorá humanizuje a snaží sa o znesiteľnejšie bytie. Slovom.
Margita Ivaničková
tajomníčka odbočky Spolku slovenských spisovateľov Trenčianskeho kraja
Vážené autorky a autori, účastníci 28. ročníka Literárnej súťaže Jozefa Braneckého, ale aj všetci priaznivci slovenskej literatúry, bez rozdielu veku!
Literárna súťaž Jozefa Braneckého, ktorá sa prezentuje pod pekným lyrickým sloganom „Studňa sa tajne s dažďom zhovára“ skôr rýchlo ako pomaly, ale v každom prípade isto,
završuje svoju tretiu dekádu. Skončil sa 28. ročník a tento zborník je záverečným bodom jej programu. História tejto súťaže je veľmi bohatá a taká inšpiratívna, že by si zaslúžila fundovanú štúdiu o tejto čiastke našej národnej kultúry. Napríklad ako diplomová práca študentov slovenčiny na pedagogických a filozofických fakultách. Nádejam sa, že v priebehu ďalšej dekády sa tak stane, a nájde sa odvážlivec i žičlivec slovenskej literatúry, ktorý si túto tému osvojí. Tento 28. ročník v roku 2020, ktorý chce svojimi výrazovými prostriedkami zdokumentovať zborník súťažných prác, má však zvláštnu príchuť. To preto, lebo nielen my, Slováci, ale celý svet žije v znamení koronavírusovej pandémie. Túto vetu som napísal preto, lebo verím, že na svete v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti budú žiť takí zvláštni ľudkovia, čo sa budú zaujímať o našu literárnu históriu a siahať za – možno už zažltnutými knihami, vrátane takýchto zborníkov. A ja budem rád, a vy určite tiež, že stále bude platiť už trvácne poznanie: dokiaľ bude literatúra, bude aj život, a dokiaľ bude život, a ten bude vždy, bude aj literatúra. A neviem prečo, ale vy si to asi domyslíte, že vari najviac to platí pre pokožku našej národnej kultúry s materinskými znamienkami literatúry. Lebo literatúra kľačí pred majestátom Slova. Od neho sme odvodení aj my – Slováci, Slov-áci, aj náš materinský jazyk – slovenčina. Tento ročník bol bohatý na príspevky i na súťažiacich autorov. Je pozoruhodné, že v žánri poézie v prvej kategórii do 20. rokov prevažovali kvalitatívne lepšie texty. Darmo je, mladosť je vždy na pulze dňa a pozorne vníma trendy modernej poézie. V kategórii autorov nad 20 rokov poézie prevažoval tradicionalizmus. V žánrovej kategórii prózy to bolo naopak. Prečo? Odpoveď je strohá, ale presná. Starší autori majú svoju životnú skúsenosť a vari aj trpezlivosť posedieť nad kompozíciou príbehu. Výrazným počinom tohto ročníka bola aj organizátormi predoslaná téma: Kríž je najväčšie znamienko plus. Organizátori v podvedomí akoby cítili ťažkosti tohto, pre svet tak ťažkého roku, no najmä skutočnosť, že kríž našej kresťanskej civilizácie je už tri desaťročia vystavený neustálym útokom a spochybňovaniu. Zdá sa mi, že v tomto zmysle to pochopili aj autori, čo poslali svoje práce na túto tému. A ešte... len neviem, či to mám napísať. Kríž koronavírusu, čo nás privalil v tomto roku 2020 ukázal, že keď je nám zle, utiekame sa k Slovu. No a na Slove je postavená literatúra. Aspoň – tak mi to naznačuje počet účastníkov tohoročnej súťaže, ktorý je zo všetkých ročníkov najvyšší. A vari aj najkvalitnejší. Prajem vám veľa tvorivých úspechov! Verte Slovu, to nezrádza.
Jaroslav Rezník
básnik, predseda odbornej poroty
