Týždeň roka: netuctový tucet, hliadky aj Indiáni

Dni v rozmedzí od 23. do 28. marca patrili slovenským knižniciam. Týždňu roka vo Verejnej knižnici M. Rešetku v Trenčíne tradične prináleží ešte jeden prívlastok – Týždeň otvorených dverí. Knihovníci počas neho nezištne prihlasujú, odmeňujú, odpúšťajú a organizujú dupľovanú porciu kultúrno-spoločenských akcií pre deti i dospelých. Rečou čísel: VKMR vo všetkých svojich pobočkách v meste zaevidovala 242 nových čitateľov a pripravila 32 podujatí, ktoré oslovili 1098 návštevníkov.

Popri bezplatnom používaní internetu, registrácii na jeden rok zdarma, či vrátení premeškaných výpožičiek bez sankčných poplatkov pomáhali k propagácii aktivít knižnice aj knižničné hliadky. V rámci Týždňa slovenských knižníc išlo o novinku. Ich úlohou bolo pôsobiť na verejných priestranstvách a vyhľadávať čítajúcich ľudí. V Trenčíne rozdali 60 darčekových poukážok na zápis do knižnice zdarma a 87 záložiek so zľavou 2 eurá pri nákupe v partnerskom internetovom kníhkupectve.

Marketingový artikel aj redakčné Déjà vu
Z pohľadu záujemcov o pôvodnú literárnu tvorbu, umeleckú činnosť a regionálnu históriu patrilo k najočakávanejším udalostiam VII. stretnutie spisovateľov s blízkym vzťahom k Trenčínu a Trenčianskemu kraju. Unikátne podujatie organizuje Verejná knižnica M. Rešetku v dvojročnej periodicite. Zraz majstrov slova, ktorí sa narodili, pôsobili alebo žijú v Trenčianskom kraji naplánovali v úrade Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), kde ich slávnostne prijal župan Jaroslav Baška. „Slovom sa dá urobiť veľa, potešiť i uraziť. Píšete zaujímavé veci, čím zároveň robíte dobrú reklamu celému kraju. Chcem vám za to pri tejto príležitosti poďakovať,“ zdôraznil predseda TSK. Vo svojom príhovore hosťom načrtol možnosti recipročnej formy spolupráce. „Spolu s ďalšími kolegami vás beriem ako mienkotvorných ľudí propagujúcich náš región. Pevne verím, že na ceste zviditeľňovania kraja doma i v zahraničí nájdeme miesto aj pre vás. Ja to budem podporovať, pretože sa naozaj máme čím pochváliť,“ vyhlásil Baška.

Pri výbere literátov krajská knižnica v Trenčíne zohľadnila návrhy knihovníkov z Prievidze i Považskej Bystrice. Besedu s čitateľmi zahájila spomienka na výnimočnú dvojicu nedávno zosnulých prozaikov – Jozefa Repka a Drahoslava Machalu. Prítomný tucet netuctových spisovateľov vyšperkoval Otto Gáťa. Meno dlhoročného sudcu zostane navždy zapísané v dejinách filatelie. Záľuba v poštovej histórii ho v roku 1981 doviedla k založeniu prvého filatelistického a poštového múzea na Slovensku v dedinke Plevník-Drienové.
Nie náhodou takmer polovicu pozvaných literátov spojila tvorba na stránkach Trenčianskych novín. Podľa dlhoročného šéfredaktora Štefana Šicka to spôsobil fakt, že týždenník v minulosti venoval zvýšenú pozornosť oblasti kultúry. Symbolický návrat na miesto, odkiaľ vstúpili do sveta literatúry na stretnutí okrem Šicka zaznamenali aj fotograf Marián Pauer, karikaturista Milan Stano a textárka Katarína Hudecová. V generačnej štafete periodika od roku 2007 pokračuje milovník nezvyčajných tém a vlastník najväčšej zbierky autogramov osobností v Strednej Európe Martin Šimovec.
Účastníci VII. stretnutia trenčianskych literátov (23. 3. 2015): Anton BALÁŽ, Rudolf DOBIÁŠ, Božena DOBROVIČOVÁ-ZÁRIEČSKA, Lenka GAHÉROVÁ, Otto GÁŤA, Katarína HUDECOVÁ, Marián PAUER, Monika PÁLUŠOVÁ, Vanda ROZENBERGOVÁ, Milan STANO, Štefan ŠICKO, Martin ŠIMOVEC.

Prečítajte si viac: Čitatelia spovedali tucet netuctových spisovateľov (Trenčianske noviny)

Speváčka z korza
Záujmu verejnosti sa tešila aj prezentácia spevníka a najnovšieho CD speváčky Lýdie Fajtovej, za účasti žiakov Základnej umeleckej školy K. Pádivého a členov Folklórneho súboru Trenčan. Známa zberateľka ľudových piesní trenčianskeho regiónu vstúpila na hudobnú scénu začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa so skladbou V horném konci bývam umiestnila medzi víťazmi celoslovenskej súťaže ľudového spevu v Bratislave. „Pretože som sa nerada opakovala, musela som sa poohliadnuť po ďalších prameňoch pekných piesní,“ spomína trenčianska rodáčka, ktorej učarovala neprebádaná pramenná základňa vidieka. „Keď som začala chodiť po dedinách, ako som sa len tých kráv, koní a kureniec bála, lebo ja mestské dievča z korza, som nič také zblízka nikdy nevidela. A tie babky, na frištuk (raňajky, pozn. PM) si varili polievku z kyslého mlieka. Ja som to nenávidela, ale keď som chcela, aby mi spievali, tak som za pár lyžičiek zjedla, aby si nepovedali, že som panské decko.“
Prvé piesne v rozhlase Lýdia Fajtová nahrávala s harmonikou, v šesťdesiatych rokoch nahrávala s ľudovou hudbou Eugena Farkaša, potom s ľudovou hudbou Rinalda Oláha. Jej repertoár obsahuje piesne zozbierané z Trenčína, Omšenia, Drietomy, Selca, Trenčianskej Turnej, Kubry, Trenčianskej Teplej, Bošáce, Soblahova, Velčíc, či Zamaroviec.

Apači aj Irokézovia
Pre najmladších čitateľov knižnica pripravila množstvo besied, kvízov, tematických čítačiek a súťaží, vrátane prehliadky talentov trenčianskych škôlkarov a medzinárodnej akcie Noc s Andersenom. Pätnásty ročník dobrodružného nočného podujatia v prostredí kníh prilákal 80 účastníkov vrátane 52 detských nocľažníkov. Tohtoročná edícia sa niesla v indiánskom duchu. „Témou nás inšpirovala kniha Marty Hlušíkovej Môj dedko Rýchly šíp, ktorá má u detí veľký ohlas. Účastníci riešili úlohy podľa niektorých kapitol z knihy. Vtipným doplnkom noci boli tvorivé dielničky, zdatnosť malých Indiánov preverili skúšky odvahy – tajomná chuť, bystré oko, stopovanie zveri, streľba lukom, skúška výdrže aj opičia dráha. Do spacákov sa uložili až okolo tretej hodiny ráno,“ priblížili knihovníčky z oddelenia pre deti a mládež.

Vyhodnotenie Týždňa slovenských knižníc vo Verejnej knižnici M. Rešetku v Trenčíne